poviedka: LOVE SONG (4. časť)

12. března 2009 v 19:08 | Polly |  Šperkovnica príbehov
*********
Pod náporom udalostí v sobotu v noci tvrdo spal, hoci sa mu cez deň medzi niťami myšlienok
občas vynárala idea, že by mal Sarah pozvať na rande. Ale nespravil tak. Vpadla do jeho života v nesprávny čas.
Uprostred noci sa stalo čosi nečakané. Spavé ticho preťal vchodový zvonček.

Strhol sa a vytreštil do tmy oči. Zhlboka dýchal. Zľakol sa. Po niekoľkých sekundách však nadobúdal presvedčenie, že sa mu to iba snívalo a viečka mu opäť klesali. Vtedy sa však vchodový zvonček ozval znova a tentoraz oveľa naliehavejšie.
Prudko sa na posteli posadil a siahol po vždy zapnutom mobile. Pol tretej ráno. Premkli ho obavy, pretože ak niekto vyzváňa v takýto šialený čas, neveští to nič dobré. Počul, ako sa rozleteli dvere od Juninej a Bernardovej izby.
Doľahol k nemu tlmený ženský výkrik. Strhol sa a v tme sa zahľadel k obrysu svojich dverí.
"Nedokázal som trafiť kľúčom do zámku," - začul Conradov podivne mumlavý hlas. "Kým som vyšiel po schodoch, krv mi natiekla do očí."
Lyndell vyletel z postele, akoby ho z nej vystrelila struna a hlučne vyrazil z dverí izby. Hneď sa zrazil s rozospatou Christy. V dlhej nočnej košeli a v komických papučiach, ktoré vyzerali ako plyšoví macíkovia, ho dokázala predbehnúť. Nasledoval ju do priestrannej štvorcovej haly, kde musel prižmúriť pod ostrým stropným svetlom.
Cez štrbiny viečok zachytil ako June z Conrada energicky sťahuje bundu, zatiaľ čo Christy mu stiahla maskáčovú šiltovku.
"Bernáááárd!" vysoko zjačala June.
Lyndellove zaspaté zmysli sa okamžite prebudili, keď zbadal ako po bratovej bledej tvári steká krv.
"Čo sa ti stalo?!" vykríkol a rozbehol sa k nim.
Conrad ochkal a naslepo chniapal, pretože krv sa mu z čela valila rovno do očí.
Pribehol k nemu a spolu s obvykle mĺkvou Christy ho chytili, každý za jedno rameno a posadili ho do kresla k telefónnemu stolíku.
"Čo SA TI...," Lyndell začínal kričať, ale práve vtedy z izby vybehol Bernard a prehodil cez June, ktorá spávala v akejsi dvojdielnej čipke, zamatový župan.
"Práve TERAZ ťa zaujíma iba to, či Conrad cez tú všetku krv, ktorá sa mu VALÍ do očí neuvidí moje KOZY?!" vybehla po ňom, zatiaľ čo pri spomenutom Conradovi kľačala a snažila sa zistiť, aká veľká je jeho rana na hlave. "Dones radšej obväz, ty trdlo!"
"Čo SA..." - znova sa nadýchol Lyndell.
Úzkostlivo mu zvieral rameno.
"Čo sa stalo?" predbehla ho Christy.
"Neviem...," zatiahol Conrad a hánkami si z očí vytieral krv. "Nejaký maník ma prepadol!"
"Sľúbil si mi, že nikam nebudeš chodiť sám!" vybuchol Lyndell.
"Odpracte niekto Bunnyho, nemusí ma v tomto stave vidieť!"
Christy sa doteraz zhýbala nad Conradom. Ale v tom okamihu sa vzpriamila, zaprela sa mu do ramien a s prekvapivou silou ho tlačila od kresla.
"Choď do izby Bunny, postaráme sa o neho."
Roztržito sa jej snažil stiahnuť ruky z ramien.
"Nechaj ma! Mám právo byť so svojim dvojčaťom! Je zranený!"
Christy vyzerala ako nejaké spurné malé dievčisko, keď sa do neho zaprela celým telom.
Niekedy z nich prichádzal o nervy.
"Upokojujte Conrada, nie MŇA!" vykríkol. "O MŇA predsa nejde!"
A skutočne nevedel, ako úprimnejšie im vysvetliť, aby sa, preboha, teraz starali o Conrada, nie o neho. A aby sa o neho starali jemne a bezbolestne!
"Žijem Bunny, nestrachuj sa o mňa," - začul jeho malátny hlas.
V hale sa zasa začal motať trocha dezorientovaný Bernard a náhle Conradovi v zmätku vrazil na čelo neotvorený balík papierových vreckoviek.
"Ešte stále ti spí mozog?!" zaziapala June, schmatla krvavý balík a otvorila ho. "Fólia má vážne savý efekt!"
Bernard si jej rýpanie nevšímal. Kľakol si ku kreslu a zúčastnene Conradovi položil ruku na zápästie.
"Kto ťa prepadol?"
Zúrivý Lyndell zatiaľ tvrdo a definitívne odsotil Christy.
"Nemám tušenia...ááá...s citom!" zaúpel, keď mu June vreckovkou utierala rozboľavené čelo. "Stalo sa to takmer pred naším činžiakom. Niekto na mňa urobil výpad od chrbta...ach...vybehol....au...z poza rohu...predpokladám. Niečím ma udrel po hlave....asi tyčou, alebo čo. Okamžite som bol omráčený. Keď som spadol na zem, niekoľkokrát ma kopol do rebier...a...Bunny, VYPADNI do izby!" zrazu po ňom zvrieskol, keď už znova videl.
"Bernard, zober Bunnyho do izby," povedala June. "A tento krát mi už naozaj prines obväz!"
Bernard k nemu vykročil.
"Nesprávaj sa ku mne ako k sopľavému decku!" zahučal Lyndell a odstrčil Bernardove natiahnuté ruky.
"Robíme to preto, že ťa máme radi, Bunny," až príliš matersky podotkla June.
"Nestarajte sa o mňa!" totálne vypenil Lyndell a spätkoval pred Bernardom až k stene. "Nie ste moji rodičia! Ja rodičov nemám a som s tým zmierený!"
Conrad na neho cez Junine plece pozrel akosi zarazene. Jeho oči olemované červeňou prezrádzali smutné sklamanie nad odmietaním toho, čo mu dáva. A z jeho pohľadu nešlo iba o prehnanú starostlivosť, ktorú v ich správaní videl a neznášal Lyndell.
Lyndell si frustrovane prekrížil ruky na hrudi a oprel sa o stenu.
Nechcel od neho, aby na neho dával pozor, ale zároveň mu predsa túžil poskytnúť to isté. Ale namiesto toho si s niečím absolútne nedokázal poradiť a jeho brat si to za jeho neschopnosť hnusne odniesol.
Je to moja vina! Moja vina! Moja vina! Mal som niečo spraviť...inak!
"A...a...čo...čo potom...kto to...bol?!" zahabkal.
"Mal by si ísť na políciu a ohlásiť ho!" náhle svitlo Bernardovi a konečne sa prestal zaujímať o Lyndella.
Obrátil sa ku Conradovi.
Nakoniec k nim s obväzom bežala Christy.
"Nemá to zmysel!" - mávol rukou Conrad a po prudkom pohybe si ju priložil na boľavé rebrá.
"Našla som ju, sviňu!" ozvala sa June a očami celkom zblízka sledovala ranu na čele, ktorú mu objavila práve na mieste, kde mu začínali vyrastať vlasy. "Je maličká! Nič vážne...asi nešlo práve o kovovú tyč. To by teda nebola sranda! Ale krvácaš, akoby si bol zarezané prasa!"
"...nemám ani šajnu ako vyzeral," Conrad pokračoval vo svojom.
"Aspoň..." - Bernard rozhodil ruky a náhle úplne prebudený k nemu rýchlo vykročil, "...akú mal výšku? Čo mal na sebe?!"
"Bernard, on ma nemlátil práve pod pouličnou lampou!" oboril sa na neho Conrad.
Dievčatá mu už hlavu spoločne obväzovali.
"Vykračoval som si domov a v zlomku sekundy som zrazu bol na zemi a on bol iba tmavý tieň týčiaci sa nado mnou. Ani len jeho výšku si netrúfam odhadnúť a..."
Náhle prekvapene vypúlil oči a dotkol sa vypukliny vo vrecku svojich riflí.
"Nezobral mi peňaženku!"
Lyndellovi sa na zátylku zježili vlasy.
"Možnože niekomu spávam s frajerkou," - ukrivdene si povzdychol.
"To ty nevieš?!" rozhorčene sa ozvala June.
"No, nepýtam sa svojich mileniek, či patria ešte aj niekomu inému."
June krútila hlavou, ale ďalšie vlny pohoršenia prehltla. Neskôr si ho zasa vybila na Bernardovi.
Lyndell sa opodiaľ skľúčene opieral o stenu a iba ich pozoroval, pretože priblížiť sa by mu zaiste nedovolili.
Chceli ho chrániť a ani netušili, že aj napriek ich úsiliu ušetriť ho zlých pocitov a skúseností, on už v probléme dávno lieta.
A s ním aj Conrad. Nakoniec si uvedomil, že on, Zajačik, bude musieť chrániť jeho.
*********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama