poviedka: LOVE SONG (12. časť) FINÁLE

12. března 2009 v 19:28 | Polly |  Šperkovnica príbehov
*********
Bolesť! Nenávisť! Láska! Hrôza!
Jeho emócie sa striedali jedna za druhou, oddelené presne vymedzenou čiarou a zreteľné.
Bolesť! Nenávisť! Láska! Hrôza!
Bola už celom pri ňom. Natiahla ruku a s bázňou ju približovala k jeho alabastrovej, horúčkovito sa lesknúcej tvári.
Odsotil jej ju.

Sám k nej pristúpil a jeho ruky zúrivo vyleteli a stisli jej bledé hrdlo.
Zalapala po dychu a kŕčovito mu stisla zápästia. Jej oči sa rozšírili a náhle sa topili v prekvapení a v rovnakej hrôze, aká sa zmocňovala jeho.
"Toto si chcela?!" bolestne vykríkol.
Po lícach mu stiekli slzy.
Zatlačil. Neviedla ho k tomu žiadna konkrétna myšlienka, iba pocit kryštálovo jasného zúfalstva. Zatlačil nielen rukami, ale celým telom. Neisto ustupovala a on sa sunul za ňou, akoby ju od seba túžil odohnať, lenže jeho ruky nedokázali pustiť jej hrdlo a nechať ho rozdeliť ich telá.
Nemohla dýchať, iba v beznádejnej snahe otvárala ústa a nemo ho prosila očami, aby prestal.
Lenže on zničene plakal a ani si neuvedomoval, aký je jeho stisk silný. Cítil sa slabý.
"Toto je teraz naša ľúbostná pieseň! Tvoja zrada, Sarah!" zatínajúc čeľusť, s tvárou mokrou od sĺz a od jemného dažďa, ktorý pre nich v jedinom momente stratil význam, ktorý mu sami dali, vypúšťal slová, ktorými si len viac ubližoval. "Páči sa ti VIAC?!"
O čosi zakopla. S tichým zachrčaním pomaly klesala do trávy. Pretože on jej stískal hrdlo a klesal s ňou.
*********
Prešli bránou parku. Niekoľko dlhých sekúnd brázdili uličky medzi stromami, až kým Bernardov pohľad nedopadol na vysoký temný tieň, ktorý vrhla rozpoltený strom.
V rozťatom priestore gaštana sa čosi mihlo.
"Ten gaštan!" skríkol Bernard a zosunul si z kolien June.
Naklonil sa k policajtovi za volantom.
"Niečo sa tam deje!"
*********
Neuvedomoval si, že jej ruky pozvoľna popúšťajú stisk jeho zápästí. Že sa prestáva brániť.
Jej brat váhal. Nebol pripravený na možnosť, že sa mu niečo vymkne z pod kontroly.
Nakoniec sa rukami zaprel o obe časti zmrzačeného stromu a preskočil medzi nimi na druhú stranu. Vrhol sa Lyndellovi na chrbát a šklbal ho od Sarah. Ruky jej už klesli do trávy pozdĺž tela, ale on stále vzlykal a škrtil ju.

This is alternative content.
Zrazu celú polovicu Lyndellovho tela zaliala ostrá žltá žiara. Bol to šok. Ako záblesk z iného sveta. Najprv ho vnímal iba podvedome, nespájal si ho s ničím pozemským a nenechal sa ním vyrušiť. Myslel si, že je to len sprievodný jav hrôzy, ktorá ich všetkých obostrela. Jej brat zažmúril pred seba a zbadal, ako sa pred ním vynára kapota auta. Kým sa svetlo doplazilo až k nemu, vyskočil na nohy a opäť preskočil cez voľný priestor stromu. Za behu zdvihol čierny ruksak a čo mu sily stačili uháňal preč pohltený temnotou parku.
Prešli ďalšie sekundy, čo si Lyndell neuvedomoval, že svetlo, čo ho zalieva pochádza z obyčajného reflektora.
Dvere policajného auta sa otvorili a všetci sa vyhrnuli von.
"Lyndell! Si tu?!" vykríkol Conrad a ani nepostrehol, že ten zhrbený človek pred ním je jeho brat.
K Lyndellovým ušiam doľahol bratov hlas. A práve vtedy stisk svojich rúk prvýkrát povolil. Začínal vnímať zvuk svojich zadúšavých vzlykov a žiaru, ktorá ho obklopovala a už nepôsobila nadprirodzene, skôr znepokojujúco reálne a oslepujúco. Vynárali sa z nej akési postavy.
A vtedy sa pozrel po seba.
Chvíľu na ňu iba hľadel ako na zjavenie. Doteraz jej oči pozerali priamo do jeho očí a žobronili aspoň o jeden maličký nádych. Teraz už nepozerali. Upierali sa do nekonkrétneho bodu kdesi cez neho.
Ktosi ho schmatol za rameno.
Najprv zbadal ruku výhražne položenú na zbrani, mužove slová nepočúval, hoci niečo určite vravel, a potom už vnímal aj policajnú uniformu. Jednou rukou a jediným silným trhnutím ho od nej oddelil.
Opäť stál na nohách. Policajt mu obe ruky bolestivo skrútil za chrbát.
Vtedy dobehli aj ostatní. Jeden po druhom zarazene zastali a nechápavo civeli, ako ich Bunnyho policajt pevne zviera.
Christy bola prvá, ktorej pohľad spočinul na jej tele.
"Ale, ona...," prehovorila úplne z cesty, neschopná porozumieť tomu, čo sa práve deje, "...ona...," - ukázala na jej telo - "...nás varovala..."
Až keď si druhý policajt kľakol k nej, skontroloval na jej hrdle pulz a začal si chladným tónom vymieňať informácie s partnerom, upreli na ňu pohľady aj ostatní.
Stáli ako primrznutí. Motor auta stále bežal a svetlo reflektorov dopadalo na dievča, ktorého ryšavé vlasy sa rozprestierali na vlhkej tráve a oči sa upierali na hviezdnu oblohu, hoci už bolo jasné, že nikdy žiadnu hviezdu neuvidí.
Conrad strnulo otáčal hlavu. Nebol schopný slova. Ale podvedome čosi začínal hľadať.
Asi nejakého muža. Nejakú tašku s peniazmi.
Lyndell na nich hľadel. Oni pozorovali jeho. Iba Conrad, akoby sa pozeral okolo seba po niekom inom. Vyzeral ako zatúlané dieťa. Takého zmäteného a udiveného, takého vyvedeného z rovnováhy, ho ešte nikdy nezažil.
Myseľ ho už viac nedokázala chrániť pred pravdou. Realita na neho začínala dorážať neústupčivo a s tvrdou prudkosťou. Čoraz zreteľnejšie mu dochádzalo, že Sarah zabil.
Zabil ju a...a... - pane bože, nechaj ma zabudnúť, nechaj ma nepochopiť - a...bolo to...ZBYTOČNÉ! PRUDKÉ!
Pomaly začínal uvažovať natoľko triezvo, aby si dokázal uvedomiť, ako to mohlo dopadnúť, ak by prišli čo i len o päť minút skôr.
Na zápästiach mu zacvakli chladné kovové putá.
Policajt ho vliekol k autu.
Jeho priatelia a jeho brat mlčky stáli a meravo sa za ním obracali.
Ešte nikdy svoje dvojča nevidel tak...stratené.
KONIEC
Ďakujem za pozornosť :) ... Asi ste všetci od začiatku vedeli, kto bude mať v čom prsty, ale ja som hroznááá, ja neviem nič utajiť xDD ... Love Song, ktorý som sem pripojila ako song, úplne vysvetľuje, ako som celý ten názov "Love Song" vlastne myslela....takže ... toto je taký malý nátlak k tomu, aby ste si to pustili :).
 


Komentáře

1 Breeze Breeze | Web | 12. března 2009 v 19:30 | Reagovat

Zapoj se u mě do ryhlovky, prosím:) Zajímavá tipovačka, možná se i pobavím:o))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama