poviedka: LOVE SONG (10. časť)

12. března 2009 v 19:26 | Polly |  Šperkovnica príbehov
*********
Pozrel sa na hodinky nad kuchynským drezom. Jediné svetlo tvorila žiara z pouličnej lampy, v ktorej sa mu zazdalo, že je pol jednej. A zajtra mal ísť do zamestnania!
Zahľadel sa na pohár vody, ktorý stál pred ním na stole. V rukách obracal škatuľku liekov na spanie. Tenké prsty sa mu chveli. Nedokázal ich ani zapiť. Obával sa, že keď ich zapije, bude čeliť príšerne hlasnému zvuku prehĺtania, ktorý sa rozľahne po kuchyni a znemožní ho pred samým sebou.

V tichu, ktoré zatiaľ narúšal iba monotónny tikot hodín, odrátavajúci mu zostávajúci čas do konca týždňa, si jednu ruku zdvihol pred oči. Viditeľne sa chvela a aj keď s ňou zatriasol viac, čo vraj pomáhalo, tras sa nezmiernil.
A to ani momentálne nepremýšľal, čo sa má stať. Nemalo to zmysel. Nie všetko v živote sa dalo vyriešiť.
Pomaly, ale isto sa podvoľoval. A tým sa vynárali nové otázky. Čo bude robiť bez prostriedkov? Conrad bude musieť nechať školu. Tak predajú aj tento byt?! Lenže utiahne to so svojou prácou? Bez spolubývajúcich?!
"Zasvietim svetlo, tak zatvor oči."
Lyndell sa na bratov hlas strhol a prudko obrátil tvár. Zbadal jeho siluetu a ruku naťahujúcu sa k vypínaču.
Ani len mu prepichnutý jazyk nenapuchol. Hneď na druhý deň ho vybozkávali všetci okrem neho. Vlastne aj okrem Bernarda. Na poslednú chvíľu sa Conradovi uhol.
"Nie," mdlo zaprotestoval Lyndell. "Proste...nie."
Conrad teda nerozsvietil, iba k nemu prešiel a sadol si vedľa neho na rohovej lavici.
"Čo sa s tebou deje? Hm?," rozospato sa spýtal a keďže ho z postele vyhnal smäd, natiahol sa za jeho pohárom.
Lyndell s obdivom sledoval jeho poskakujúci ohryzok, ako bez starostí pil a vôbec ho netrápili sprievodné zvuky.
Ešte kým dopil, zbadal v rukách svojho frustrovaného dvojčaťa lieky. Postavil pohár späť na stôl a majetnícky mu ich zobral.
"Čo ti je, ty Depresia?" prehodil a obracal si škatuľku v rukách. "Chceš sa dopovať liekmi a úplne si rozhodiť prirodzený spánkový režim?"
"Ja...iba...som sa chcel zbaviť...zlých snov," zahanbene zaklamal Lyndell.
Conrad na neho zarazene pozrel. Jeho oči sa v šere ligotali oveľa živšie ako jeho. Chlácholivo ho zobral okolo ramien.
"Bunny," vydýchol. "Aj mne rodičia chýbajú."
Lyndell na neho prekvapene pozrel. Ale ak si jeho melanchóliu vykladá takto, nemieni mu to vyvracať.
Zároveň si pomyslel, či to neznamená, že sám Conrad máva ešte stále zlé sny o rodičoch.
"Ale proti istým ranám osudu sa musíme postaviť sami," dodal a lieky odhodil na druhý koniec stola.
"Sami," zamyslene šepol Lyndell.
"Radšej popros Sarah, aby ťa buchla po hlave, keď nemôžeš zaspať," zrazu povedal veselším hlasom, aby brata povzbudil.
Lyndell sa iba kvôli nemu pokúsil o silený úsmev.
Bolestivo si uvedomil, že prvýkrát v jeho živote sa jeho depresie netočia okolo smrti jeho rodičov.
Zamrkal očami a keď myšlienku zahnal, došlo mu, že Conrad sa na neho dosť podozrivo od ucha k uchu škerí.
"Chceš aj ty vedieť, aké to je?" melodicky sa ho spýtal.
Lyndell nechápavo zdvihol obočie.
Conrad k nemu zrazu s hlasným smiechom približoval tvár. Ohromenie mu nedovolilo uhnúť sa. Smiech utíchol, až keď sa mu prudko prisal na pery a dobil sa mu do úst jazykom. Lyndell zacítil, ako sa mu o jazyk otrelo čosi chladivé a o sekundu znova počul Conradov smiech. Jeho tvár sa vzdialila.
"Nič...nič moc," zahabkal, spamätávajúc sa zo šoku.
Conrad sa ďalej smial.
"To hovoríš iba preto, že sme súrodenci!"
Pohladil ho po chrbte.
"Buď pôjdeš okamžite spať, alebo dostaneš ďalšiu piercingovú pusu!"
Lyndellovi nebolo potrebné hovoriť to dvakrát.
*********
Neustále sledovala pootvorené dvere izby. Sedela na zemi opretá o posteľ a po lícach jej prúdom tiekli slzy.
Jej zaslzený zrak však neustále mieril do tmy pred sebou. Odkedy si ľahol, iba sa vedľa nej nepokojne prevaľoval. Potom odišiel, asi napiť sa a Sarah vedela, že ona je ten silný článok v ich vzťahu, pretože práve tak to bolo naplánované a preto ju nesmel vidieť v nešťastnom stave.
Rukou roztrasenou vzlykmi si k uchu pritláčala čierno-bordový mobil.
"...prečo Theo?!" snažila sa potlačil svoj hlas, ale predsa sa jej zdalo, že zakvílila príliš počuteľne. "Vieš veľmi dobre, čo pre mňa znamenal! Ako si sa...," - druhú ruku si v ďalšej vlne plaču vnorila do vlasov - "...ako si sa OPOVÁŽIL zabiť mi Thea?!"
Z mobilu sa ozval zúrivý hlas.
"Išlo o momentálny nápad! Bol to SKVELÝ nápad. Bol to len pes, doriti! Tak sa..."
"Nie!" skočila mu do reči a na okamih si sama zakryla dlaňou ústa, aby potlačila prisilný vzlyk. "Ja už s tým nič nechcem mať, Summer! Rozumieš?! Ruším to!"
"Prestaň, teraz nie je čas na to, aby si sa zosypala!" - hlas v telefóne ju bez obáv okríkol. "Pozbieraj sa a pokračuj! Hlavne ho čoraz častejšie presviedčaj, aby sa nespoliehal na políciu! Nesmie nám urobiť chybu!"
Jej ruka sa znova ocitla v ryšavých vlasoch. Zúfalo si ich prihládzala.
"Nie, nie, nie...je koniec!" - nijako plač nedokázala potlačiť. "Ber si jeho prachy a nechaj ho...nechaj NÁS! Zostanem s ním!"
"To nemyslíš vážne?!"
"Ja už sa nevrátim! Dokonči to! A bude koniec! Ostanem s Lyndellom! NIKDY ho neopustím!"
"Och, no skvelé!" - zúril hlas. "Na čo si sa k nemu pchala až domov?! Pozri sa, čo to s tebou spravilo! Nemala si s ním tak často chrápať! Nemusela si! Aj tak by sa na teba namotal!"
Zrazu začula šúchavé kroky. Približovali sa k izbe. Šklblo ňou.
Oddialila mobil od ucha, aby jej už jeho chladný, rozzúrený hlas neubližoval a priblížila si ho k perám
"Ja už v tom s tebou nie som!"
Zaklapla ho a bleskurýchlo bola na posteli. Šuchla sa pod perinu, ešte naposledy poriadne potiahla nosom a otočila sa chrbtom k dverám práve vo chvíli, keď sa Lyndell vrátil do izby.
*********
Vnímal ich ako...ako z diaľky, alebo...akoby boli za hrubým sklom. Mal pocit, akoby sa...akoby sa ponáral do niečoho čierneho, čo mu vsakovalo do oblečenia ako atrament. Jeho zorný uhol sa zužoval. A kdesi ďaleko sa po stranách hmýrili rozosmiaty ľudia. Prišlo mu to, akoby sa ich tváre úsmevmi naťahovali až do neúmernosti.
Sedel na pohovke, ktorú June s Bernardom vytiahli zo svojej izby do haly. Štvorcová hala bola preplnená ľuďmi. June mala narodeniny. Znamenalo to mať ďalšiu kokaínovú party. Ak sa June rozhodla odbúravať stres aj naďalej takto, bola to zasa len čisto jej vec a jeho sa to nemuselo týkať.
To si myslel doposiaľ.
"Zrkadlo, čo si mi dal, je rozkošné," - odkiaľsi začul jej ostrý hlas. "Máš za to u mňa jednu lajnu priamo z neho."
Jemná ženská ruka pred neho na konferenčnom stolíku posunula otvorené vreckové zrkadlo. Na zrkadlovej stane bola biela čiara.
Neprítomne naň hľadel. Hlasy sa mu takmer zlievali do seba.
MÁŠ PADÁKA! MÁŠ PADÁKA! MÁŠ PADÁKA! - kričal v ňom človek, ktorého vôbec nepoznal.
Takmer ani necítil ako ho okoloidúci Conrad jemne potiahol za vlasy.
"Prečo si dnes neprišiel na večeru k Bernardovým rodičom?"
"Ja...," začal, ale nedokázal sa na brata obrátiť.
Zrazu však začul, ako sa mu Conrad za chrbtom s kýmsi zamiešal do rozhovoru.
Aspoň ho ušetril vymýšľania výhovorky.
DOSTAL PADÁKA!
Vyhodili ho z práce, preboha! Práve teraz, keď mali prísť o všetky financie, ktoré mali, sa kvôli svojej nezvládnutej psychike nechal vyraziť z práce!
Pomaly sa približoval k zrkadielku a a ďalšia jemná ruka mu prisúvala striebornú trubičku.
"Toto je môj najduchovnejší zážitok," zamlela ústami Christy, zdvíhajúc čelo zo sklenenej dosky stola.
Prijal od nej trubičku a bez rozmýšľania čiaru šnupol.
Voľná ruka mu okamžite vystrelila k tvári. Silno si zovrel koreň nosa, zatiaľ čo chodidlami ešte pevnejšie stisol čierny ruksak, ktorý mu medzi nimi spočíval.
Prenikavý tlak v hlave, ktorý znenazdajky pocítil, sa však nezmierňoval. Pevne zatvoril oči a oboma rukami si stlačil spánky a tlačil ich dovtedy, kým sa tlak nerozprskol do prapodivného štípania, ktoré mu obalilo celý mozog.
Až štípanie sa pozvoľna vytrácalo a keď po niekoľkých sekundách zmizlo úplne, prestal si spánky stískať.
Otvoril oči.
Nijaký duchovný zážitok u neho nenastal. Zmysly sa mu znova vyostrili. Vnímal party dokonca viac ako doteraz. Už sa nepotápal do atramentovej depresie.
Viac ako kedykoľvek si uvedomoval, že v čiernom ruksaku má skutočne obsah ich účtu, ktorý mali zriadený do budúcnosti a že práve prišiel o prácu.
Aleluja.
Pred očami sa mu objavila ruka s náramkovými hodinkami.
Už je najvyšší čas! - postrehol.
Ruksak chytil jednou rukou, vstal a zamiešal sa medzi ľudí.
Nenápadne postupoval ku vchodovým dverám.
Mučivo si uvedomoval, že keď cez ne prejde, zničí im zajtrajšky.
Keď cez ne neprejde...asi sa mu nepodarí ochrániť svojich najbližších.
Niekto zaručene skončí ako Theo...
Mal zvláštny pocit na hornej pere. Keď si na ňu siahol prstami, zostala mu na nich krv. Krvácal z nosa.
Dostal sa k dverám a nikto si nevšimol, že odchádza...
*********
...Iba jedna osoba.
Vykĺzla z Conradovej izby a prikrčená zmizla medzi ľuďmi ako pred chvíľkou Lyndell.
Conrad stojaci s drinkom v ruke pri jednej skupinke zmĺkol uprostred vety a zarazene sledoval dievča, ktoré síce videl od chrbta, ale jej temne ryšavé vlasy ju prezradili.
Zamyslene zúžil oči.
Čo robila v jeho izbe?!
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama