P. Lovesey: LEBKA V SUDE

10. března 2009 v 21:47 | Polly |  Čítanie je Sexi
"Keď som mal deväť, zaľúbil som sa do dvadsaťročnej dievčiny menom Barbara, a tá si vzala život." - Mala som pocit, že prečítať si knihu, ktorej prvá veta znie takto magicky, je môj osud. Jedného dňa som si totiž zobrala noviny a prečítala si skutočný príbeh prípadu mŕtvoly v sude s vínom, ktoré veselo chlípali robotníci, čo rekonštruovali pivnicu, v ktorej sud našli (HA! To ich naučí chľastať v robote!). Keď som sa poobede vyhrievala na slniečku v medickej záhrade s jedným metlákom, spomenula som mu, čo som čítala a on povedal, že mu to silne pripomína Lebku v Sude, knihu, ktorá sa na jeho gymnáziu stala kultovou a putovala z triedy do triedy. Z Medickej som zamierila rovno k Sagarovi a hneď, ako som vošla do obývačky, zavrieskala som - LEBKA V SUDE!" - Kniha mu ležala na polici. (Nikdy sa jej nedotkol!) [Neni pravdaaaaaa!!!! Prečítal som prvých desať strán, ale keďže som mal rozčítané knihy ktoré som mal požičiané tak som sa k tomu nedostal...Hádam do sedemdesiatky sa dostanem. pozn. Sagara] Začala som ju čítať a príbeh aj obsahom pripomínal príbeh mŕtvoly v sude. Toto je teda moja "story".



A teraz o knižnej "story": Pripútala ma k sebe už prvou vetou a nastolila mnoho otáznikov, ktorých sa vynáralo čoraz viac postupom rýchleho gradovania deju, neustáleho zauzľovania, rýchleho spádu.
Výnimočnosť: Žiadna kapitola typu - sedel v kresle, pil čaj a premýšľal nad zmyslom života... - V tejto knihe totiž nenájdete ani jednu zbytočnú vetu.

O čom je? - Theo, tridsiatnik (krivkajúci o paličke - po obrne v detstve má postihnutú pravú nohu - a paličku mu stále niekto odkopáva a odhadzuje, chúďatko!), je mladou otravnou babou, ktorá mu vtrhne do života, prinútený znova riešiť a spomínať na nočnú moru detstva, kedy sa ako malý evakuant za 2. svetovej vojny ocitol v náhradnej rodine na farme vo Forme. Depresie osamelého dieťaťa, jeho prvá láska, zber a lisovanie jabĺk na mušt okorenené randením dievčat s americkými vojakmi a výčinom mladého suseda, ktorý obťažuje farmárovu dcéru, vrcholí tragédiou otrasného nálezu ľudskej lebky v sude... Theo, ako dieťa, usvedčuje z vraždy mladého vojaka, ktorého miloval ako vlastného otca. O veľa rokov neskôr zisťuje, že nie je všetko ako sa zdalo. Obesili skutočného vraha? Nie je vrah náhodou farmár? Farmárka? Vojakov dávny priateľ (otčim baby, čo ho otravuje)? Nie je vrahom 9 ročný chlabec? Farmárov syn? Bola obeť skutočne nevinná? Bola obeť vôbec obeť? Môže Theo veriť vlastnej pamäti??? A tak ďalej...
Aká škoda, že posledných desať strán dokonale napínavej knihy sa zvrtne na patetickú (tak trochu aj tragikomickú) vecičku s mierne pritiahnutým vrkočom mladej otravnej babeny (veď pochopíte!). Pri knihe, ktorú som celých 190 strán hltala, sa zrazu trasiem - "preboha! Dúfam, že si odpustí aspoň niečo ako vykopnuté dvere a medzi nimi záchrancu s pučškou v ruke presne v pravej chvíli!" ......NEODPUSTÍ SI TO! A je mi to ľúto, pretože k celkovej perfektnosti "lebky" by stačilo iba mierne pozmeniť koniec.
Rozuzlenie však predsa prináša veľké prekvapenie a nemôžem len tak zahodiť za klavu tie krásne časy s tými 190timi stranami pred koncom... takže dávam:

6/7
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama