Nemecko - skvost zvaný MNÍCHOV ...a o tom, čo my dvaja tam...:)

11. března 2009 v 21:39 | Polly |  Letom Svetom
"Je právě tolik kolik je (5:45 ráno) a vaša oblíbená...blogová dvojica...uvádí....4 DNI V MNÍCHOVE!!!!"
Áno, bolo 5:45 ráno a my dvaja sme v piatok už sedeli vo vlaku a vychádzali z petržalskej železničnej stanice...a ja vás týmto pozývam na malý amatérky cestopis/ne-cestopis. Predovšetkým - užite si fotky a nalaďte sa mníchovsky.

1. DEŇ
Vyrazili sme teda v piatok ráno, s malými očkami a vo Viedni nás čakal prestup na vlak, ktorý nás mal už odviesť priamo do Mníchova, kam sme dorazili cca o 12:30. Kupodivu, musím
povedať, že nás komaticky dlhá cesta tak celkom neomráčila. Ešte stále sme mali energiu na vylepovanie plagátu Zacka Efrona do okna, mávanie na Alpy, kde mala byť Aloon a nesúhlasné hulákanie, keď nám v tuneloch zakaždým takmer vybuchli hlavy. Sagara mi rozprával podnetnú historku, keď bol prvýkrát v Rakúsku a zrazil sa s jedným miestnym.
"Enšuligum," povedal.
"Ty si Čuligum!" zhúkol po ňom Sagara. XDDD
Prišli sme do Mníchova a ak mám akosi opísať svoj prvý dojem, bol asi takýto - POMOOOOOC, TÍ ĽUDIA MA UNÁŠAJÚ...!!!!
Zo všetkých strán sa hrnuli strašné davy ľudí a hoci som sa už druhý deň celkom pokojná hrnula s nimi, v prvom okamihu som z nich mala riadny šok. Viete, všimli sme si, že Mníchovčania sa zakaždým a všade ponáhľajú. Ich chôdza je veľmi rýchla, ovešaní nákupnými taškami (...oproti nám - lacné značkové oblečenie...) sa valia v dvoch pruhoch a ocitnúť sa v protismere je dosť bláznivé.
Ubytovali sme sa v celkom útulnom hosteli (nie, naozaj nás tam nikto nechcel zabiť!! Aj keď, prvá noc bola taká tichá, akoby sme tam boli iba my a veru nám napadlo, či si nás nenechávajú odstáť ako dobrý syr a do rána bude po nás....). Bol hneď pri stanici a hneď pri centre. Trochu som si pokrákala, že máme spoločné umývarky a vyrazili sme do ulíc.
Dali sme si papanie v McDonalde. Postreh - ani tam, ani v Burger King-u nedostanete automaticky ani slamky ani servítky. Naberiete si sami, koľko potrebujete. Šikovné.
Mníchov je nádherný a je nádherný z jedného prostého dôvodu, ktorý očarí azda každého turistu. Je vkusným a nekrikľavým (sorry, iné slovo mi nenapadlo) spojením modernosti so starou krásou!!! Aby som to vysvetlila - mesto tvoria krásne udržiavané staré budovy a medzi nimi sú moderné obchody, stánky s jedlom, s ovocím, reštiky... Nové nenarúša staré a naopak.
Na Marie platze stojí stará radnica, ktorá ma pravidelne očarúvala. Je to veľkolepá pamiatka, ktorá večer, žltkasto nasvietená, vyzerá doslova desivo, akoby bola postavená z kostí. A priamo na prízemí radnice, priamo v nej....sú obchody s oblečením a bársčím iným. x))
A nie jeden New Yorker stretnete v nákupnej zóne...na ďalšej ulici natrafíte na ďalší ;).
Máte po ruke všetko, čo potrebujete. Na každom kroku!!! A keď si tak sedíte na mliekovej káve v Tureckej reštike a hľadíte cez veľké okno dole....jediný pohľad vám stačí na to, aby ste pochopili, že mníchovčania žijú na vyššej úrovni. Zdá sa, že sú zvyknutí, že majú všetko, čo potrebujú.
Postreh - šoféri sú nadmieru ohľaduplní. Vždy a úplne rutinne dávajú chodcovi prednosť.
Počasie - zima! Dážď.
2. DEŇ
Cha cha cha! To čo sa druhý deň dialo s mníchovským počasím bolo fakt "vtipné"!
Ráno (po raňajkách v hosteli) sme sa so Sagarom vygúľali do mesta a zamierili sme rovno do potravín, šťastní, že sme ich našli.
Potraviny bolo to hlavné, čo som domov doniesla. Viem, že to znie divne. Ale uvedomte si, že tuto žiadne vynikajúce krémové arašidové maslo nedostanete, rovnako ani na horkú čokoládu s chilli príchuťou v bežnom supermarkete nenatrafíte, ani taký výber medu nemáte.... a môžem pokračovať ďalej. Ale nebudem iba chváliť. Jednu praobyčajnú balenú bagetu sme veru nenašli x)
No a samozrejme, doniesla som mame Mozartove bonbóny (chápete, keď ste v Nemecku, tak Mozartove gule proste musia byť xD).
Ale späť k počasiu. Vyšli sme von a odfúklo nás a vyvrátilo mi dáždnik a zrazu sme boli zmoknutí a drkotali sme vo svojich prechodných bundičkách zubami....a bolo nám jasné, že v tejto hrôze ďalej nezájdeme.
Sedeli sme na izbe a s údivom sme sledovali ako sa prudký lejak zrazu zmenil na poriadne krupobitie a o päť minút na snehovú (áno, SNEHOVÚ!) fujavicu a stačilo ďalších 5 minút, aby boli okolité strechy celé biele.
Našťastie, poobede sa to umúdrilo, respektíve, už iba fúkalo ako o život... a mohli sme ísť za svojim cieľom, - za stretnutím so Stephenie Meyer.
I LOVE YOU, STEPHENIE!!!!!!!!!
Postreh - hoci ja sama by som to nepovedala práve do Nemcov, sú veľmi tolerantní!!! :) Niekoľkokrát sme videli dvojice mužov prechádzajúcich sa ruka v ruke. Evidentne je to u nich celkom bežný výjav. Skvelé.
3. DEŇ
Z turistického hľadiska bol toto môj naj-deň. Vybrali sme sa totižto do Anglických záhrad a tam sme sa takmer uchodili k smrti, ale stálo to za to. Neviem, čo tam vnútorné poháňalo Sagiho, ale mňa tam hnal bod, ktorý mi ukázal na mape. Bolo pri ňom napísané - Japan Tea House.
Prešli sme, kým sme k nim dorazili, aj Maximillian platze. Podľa časopisu Joy, je to vraj zóna zábavy, ale za dňa by ste to do tej tichej štvrte nepovedali. A mimochodom, podľa posledného čísla časopisu Joy je David Beckham "čutálista", tak neviem, či sa mu dá veriť xDD.
Anglické záhrady, to máte vlastne jeden obrovský mega park, kde sa ľudia prechádzajú, venčia psov, bicyklujú sa, behajú a jazdia tam na koňoch. A keď vravím, že je obrovský, tak tým myslím, že je NOAZAJ obrovský a ak chcete vidieť všetko, treba využiť rôzne vstupné brány, pretože od začiatku do konca by som záhrady neprešla...skrátka by som niekde v štvrtine zomrela vyčerpaním xD.
Hoci záhrady volajú "anglické", stretnete v nich mnoho kultúr. (A "potôčik" je mini-imitácia vodopádov XD!)
Mňa totálne dorazil (v dobrom) japonský čajový domček!!! Viedla k nemu typická drevená brána. Samozrejme, keďže som maník na všetko japonské, vyhrabať niečo tak VEĽMI japonské v Mníchove bol pre mňa vrcholný zážitok. Bol v úseku, ktorý bol spravený ako skutočná japonská záhrada. Stál na ostrovčeku, ku ktorému viedol typický malý drevený mostík, okolo okrasné jazierko plné labutí a kačiek. Kebyže sme v sezóne, tak nám v ňom naservírujú aj čaj.
O kúsok ďalej sme sa vydriapali na Monopteros...rozhľadňa a zdá sa, že aj nejaký pomník, na kopci, odkiaľ bol skvelý výhľad. Ja to fakt neviem opísať, musím sem dať iba fotku. Skoro som na ňom prišla o šál.
A ďalej zasa kus čínskej kultúry. Čínska veža, každé poschodie obsypané zvončekmi.
.Zo záhrad sme sa skoro plazili. Rozhodne sme si zaslúžili veľkú večeru v Burger King´s. x)
Postreh - automaty na lístky sa nachádzajú aj priamo v električkách. Tu asi fakt nenájdete výhovorku pre revízora xD.
4. DEŇ
Ráno sme ešte pochodili mesto a hoci som doteraz iba striehla ako sup a bedlivými očkami sledovali matroš xD, teraz som dospela k záveru, že je najlepší čas na priamy útok...a chytila ma nakupovacia mánia!!
Skončilo to s tričkom s rádiami, s mikinou s gitarkami, priesvitným dáždnikom.... xDDD a tak ďalej a tak ďalej !! x)
Postreh - konečne viem, čo sú to tie sladkosti na paličkách, čo žerú v každom seriály. Teda aspoň v Mníchove je to banán zaliaty v čokoláde...a je to delikatesa!!!
Boli sme podla medzinárodných pravidiel kruto (nie...kecám... jemne) vykopnutí z izby už o desiatej....Lenže vlak nám mal ísť až o piatej.
Tak som vykúpila obchody (značky ako Pimpkie u nás ešte ani nie sú), dali sme si obed v Tureckej reštike, vykúpili sme potraviny.....A stále sme mali veľa času.
Pokochali sme sa ešte pohľadom na starú radnicu a dorazili sme to v spoločenskej miestnosti hostelu v červených kreslách, ktoré sme si chceli vziať domov. (ale nezmestili sa do kufrov x)
Na stanici sme prvýkrát za 4 dni prišli k NORMÁLNEJ KÁVE! Viete, ja vážne neviem, ako si treba v Mníchove pýtať kávu, ale nech sme si ju vypýtali akokoľvek, vždy nám priniesli iba picolika s minimom kofeínu.
Ale na stanici sme dostali do rúčok STARBUCKS COFFEE!!!! To je ALE KÁVA!!!!!!!!
Prišiel vlak ( "žihadloooo" xD). Bolo nám smutno. Sledovala som ubiehajúcu krajinu a nechcelo sa mi veriť, že už skrátka musím isť domov. Prvý deň ma síce šokovali davy ľudí, ale žiaden iný kultúrny šok sa nekonal a vlastne sme si na Mníchov dosť rýchlo zvykli.
Okolo desiatej sme prebehli vo Viedni do druhého vlaku (osem minút na prestup, vážení!! xD) a tam už sme počuli slovenčinu.
"Boooože," otrávene som zatiahla. "To čo je za jazyk!"
"Ich vajse nicht," - pokrútil hlavou Sagara.
A o polnoci som prišla domov.
Auf Wiedersehen, München!
Azda ešte niekedy....
:)
 


Komentáře

1 luciš luciš | Web | 11. března 2009 v 21:48 | Reagovat

krásnej mo a mocinky blog :)..nechtěla by ses se mnou spřátelit :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama