séria: ČIERNY LEO IX.: Papierový Muž (FINÁLE)

Neděle v 11:35 | Polly |  séria: ČIERNY LEO
Viktória sa držala stromu, za ktorým sa s Damiánom schovávali ako v nejakej lacnej detektívke, akoby na tom závisel jej život. Udýchaní, ako sa ponáhľali, sa teraz krčili a sledovali výjav, čo sa im naskytol.
K hrudi si voľnou rukou pritískala ebenovo čiernu knihu.
Jej oči zaostrili na ohnisko, vôkol ktorého sa ženy v plášťoch sústavne zoskupovali. Damián, ktorý teraz stíchol v až nepatričnej vážnosti vzhľadom na jeho povahu, netušil čo skutočne drobná blondínka vidí. No ona hľadela na Medeine torzo vznášajúce sa nad plameňmi. Jej oči, ktoré zbadala inak ako Leontín, teda v ich čierno čiernej farbe, sa uhrančivo upierali na jej úbohého snúbenca.
Už nejaký čas iba bezradne sledovali jeho nevyrovnaný boj.
 

séria: ČIERNY LEO IX.: Papierový Muž (*3)

Sobota v 15:24 | Polly |  séria: ČIERNY LEO
"... vyvolaj... vyvolaj... vy-vo-laj... VYVOLAJ!..."
Do uší sa mu plazil šepot - postupne, pomaly, naťahoval sa a zvýrazňoval ako had požierajúci čoraz väčšiu korisť. Slová prekrývali jedno druhé, alebo začínali tam, kde pred okamihom končili, hlasy sa striedali a pridávali na dôraze. Jeden z nich bol klokotavý, akoby vychádzal z hrdla zaliateho tekutinou...
Leontín pozvoľna a bolestivo prichádzal k vedomiu.
Pootvoril oči a hneď ich aj zatvoril, keď mu pri pohybe viečok vrazila do hlavy ostrá bolesť.
"... VYVOLAJ!" ktosi skríkol vysokým zlostným hlasom, ktorý sa mu zaťal do temena, akoby schytal ďalšiu ranu svietnikom.
Opäť sa pokúsil otvoriť oči.
Civel na čosi tmavé... zamatové... obostieralo ho to ako klapky.

séria: ČIERNY LEO IX.: Papierový Muž (*2)

16. listopadu 2017 v 17:06 | Polly |  séria: ČIERNY LEO
Keď ho navštívila Medea - prvá a posledná bosorka upálená na hranici Údolia Krvavých Ruží - ležal v posteli sám, pretože Viktóriu tvrdohlavo presvedčil, že samozvané "čarodejnice" z rádu Nocou Pobozkaných nestoja za ich pozornosť. Želal si, aby ich život ďalej bežal tak ako má - plynulo a bez výkyvov a takmer autisticky odmietol akékoľvek vybočenie z normy.
Stále mu nedochádzalo, že mocou riadiť svoj život podľa vlastných pravidiel nedisponuje. Bol predsa "Čierny Leo" z Údolia..
Ku podivu, polnočné prebudenie neradil medzi tie nepríjemné.
Zobúdzal ho jemný dotyk na nose.
Od miestečka medzi obočím ho šteklil ľadový prst zľahka sa kĺzajúci ku špičke jeho nosa.
 


Jana Pronská: ZRADENÁ ĽÚBOSŤ (od dvora Budína až po záhrady Meranu)

15. listopadu 2017 v 17:48 | Polly |  Čítanie je Sexi
Viem, je úplne zvláštne, že som sa k Janke Pronskej dostala až teraz. Vždy sa bojím, že od slovenskej autorky dostanem strohé, ba až žiadne opisy - pretože práve na také ja mám "šťastie". Ej, ako som sa mýlila. A nie nadarmo je Pronská nazývaná "prvou dámou historickej romance" u nás. Jej opisy sú farbisté, podrobné, robia atmosféru, presne tak ako to mám rada. A ako prvú knihu od nej som zvolila Zradenú Ľúbosť.
Marica mala stráviť život v kláštore ako jej rodičia rozhodli. Lenže tesne pred vysviackou ju z kláštora berie stará matka - grófka Bebeková - a dievčina sa tak razom ocitá vo svete, ktorý dosiaľ nepoznala. Priamo na kráľovskom dvore Budína. Život je síce znenazdajky luxusný, no tiež spoznáva aj intrigy šľachticov, predovšetkým od dvornej dámy Camilly. Nie raz ju Camilla dostane do kompromitujúcej situácie - Marica je predsa po rokoch strávených v kláštore dosť naivná (ale musím povedať, že nie tak, aby bola nesympatická, či pôsobila hlúpo!) a z jednej takej nepríjemnej situácie ju zachráni tmavovlasý príťažlivý, veď čo si budeme pri romanci hovoriť, muž. A tak spoznáva Alexandra, vojvodu z Meranu! Mladú dvojicu to k sebe neovládateľne tiahne. Lenže Alexandra by si rada uchmatla podlá Camilla!

séria: ČIERNY LEO IX.: Papierový Muž (*1)

14. listopadu 2017 v 22:02 | Polly |  séria: ČIERNY LEO
Takže, opäť v Údolí nastala jeseň a naši (teraz už) snúbenci stoja pred novou skúškou. Dúfam, že sa nikoho nedotknem, ale tento krát si Leo užil dosť bolesti. No hádam mu bude všetok bôľ vynahradený. Hádam...;) Nech sa páči, Halloweensky Leontín!

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Deň bol zatiahnutý, šedivo oranžový a obloha ležala nad Údolím Krvavých Ruží ako kovová pokrievka. A predsa to bol krásny deň, pretože ona bola krásna - ako sa tak smiala, v broskyňovej blúzočke s modrou ružou na golieri, nahrádzala slnce. Presvetľovala jesennú pochmúrnosť sprevádzanú poryvmi ľadového vetra, v ktorom sa hory obkolesujúce mestečko ševeliaco hojdali. Ich neutíchajúce šumenie k nim doliehalo aj cez hrubé múry barokového hotelu Terra.
"... šlu plu fu meŕŕŕ šlu flu...," pokračoval - mladík v čiernom roláku a dlhom kabáte, ktorému boli už na pohľad podobné prejavy cudzie.

Radosti na Každý MESIAC :)...

11. listopadu 2017 v 23:49 | Polly |  Zápisky v denníku
Ja viem, veľa sa tu nedeje. Skrátka nemám čas, ale aspoň pre Stanku je to dobrá práva :D. Stani, nestíham robiť blogové články, pretože už prepisujem napísaného Leontína, tešíš sa? Hádam tak o týždeň ho sem hodím! Ale teda, aspoň tie Radosti sa vždy dajú spísať, pretože je ich vcelku veľa.

1. Máčané oreo keksíky. Najlepší update orea :D. A vidíte tú rozetu? Taktiež najlepší spôsob ako urovnať manželský spor xD.

KNIHOVNÍK Vtedy a Dnes...

2. listopadu 2017 v 17:59 | Polly |  Hudba
Song dňa na mojom blogu! Vedeli ste, že Jaromír Nohavica pracoval päť rokov ako knihovník? Ako tiež knihovníčka vám hovorím, že naše povolanie vystihol trefne :D, je až strašidelné ako doteraz nič nezmenilo :D.

STAR-TREK: DISCOVERY alebo THE ORVILLE? (ja v tom mám jasno)

24. října 2017 v 18:15 | Polly |  (:...TV...:)
Nebojím sa povedať, že som Trekkie. Koniec koncov, v šatníku mi visí spockovská uniforma z jedného Halloweenu.
Ale tento rok som sklamaný a zranený Trekkie a pridávam sa k nespočetnému množstvu Trekkies, ktorí bojkotujú nový Star-Trek Discovery. Teda ja ho sledujem. Ale len na pol oka, lebo inak sa mi chce plakať do vankúša (ten zvyšok za mňa odsleduje drahý, ktorému sa z nového ST očividne nezdvíha kufor).

RADOSTI na Každé 3 Týždne:)

20. října 2017 v 18:50 | Polly |  Zápisky v denníku
Hneď na začiatok - asi som objavila novú obľúbenú kaviarničku. Kapucíno. Zatiaľ som tam bola dvakrát a vždy som sa pozastavila nad tým akú výbornú kávu s príjemne zemitými podtónmi majú a pri druhej návšteve som tam zjedla asi najlepší krémeš za posledné obdobie, plus mi majiteľ zo zmrzlinárne, čo je na nižšom poschodí, len tak priniesol na lyžičke ochutnať hruškovú zmrzlinu, na ktorú je hrdý (a je skvelá!) a celkovo tam robil idylickú atmosféru. Plus sa v Kapucíne dobre číta a vidím z neho priamo na zástavku :D, takže viem, kedy zaplatiť a nabehnúť priamo do električky.

O KRASOKORČULIAROCH, ktorých obdivujem :)

10. října 2017 v 17:51 | Polly |  Niečo extra
Začala kraso-sezóna, takže je vám jasné, čoho mám teraz plnú hlavu :D. Rozhodla som sa napísať vám niečo o mojich dvoch najobľúbenejších krasokorčuliaroch. Kedysi boli traja, ale Kento Nakamura je posledné roky pre mňa osobne nejaký nevýrazný. Nevadí, ostal mi po ňom autogram. Ďalší dvaja sú Johnny Weir a Yuzuru Hanyu. Ako vidíte, sledujem sólo-mužov, hoci veľmi rada si pozriem dvojice, nikdy som si nenašla nejakú extra obľúbenú a zo žien je to asi Evgenia Medvedeva, asi hlavne preto, že je v mojich očiach kombináciou talentu, krásy a rozkošnosti - teda mi príde tak komplexne dokonalá. Nebudem otravovať siahodlhými životopismi s rozpísanými úspechmi a majstrovstvami, pojmem to tak osobne.

Kam dál